Príhovor starostu Obce Lubeník Uplynulo už 50. rokov, keď prví žiaci zasadli do lavíc tejto školy. 50. rokov nepretržite prichádzajú noví žiaci, aby načerpali vedomosti, poznatky a skúsenosti, ktoré by im neskôr poslúžili ako dobrý základ, na ktorom by mohli v živote stavať. S výstavbou novodobého závodu sa rozprúdila v obci individuálna výstavba rodinných domov a 228bytových jednotiek štátnej a družstevnej výstavby. Výstavba veľkého magnezitového závodu a rozsiahleho sídliska znamenali trojnásobné zvýšenie počtu obyvateľov z 500 na 1480. S rastom obce bolo potrebné postarať sa o zaškolenie väčšieho počtu školopovinných detí. Starú budovu obecnej starej cirkevnej školy obec v roku 1951 opravila a rozšírila, ale aj tak nepostačila pojať narastajúci počet školopovinných detí. K vybudovaniu novej školy sa pristúpilo v roku 1954. V škole sa začalo vyučovať v školskom roku 1956/1957 ale stavba bola úplne dokončená až v auguste 1957. Kapacita školy bola 360 žiakov a okrem miestnych žiakov autobusovými spojmi chodia do nej aj žiaci z obcí Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce a Turčok. V priebehu rokov sa tu vystriedalo veľké množstvo žiakov ale tiež aj učiteľov, ktorí sa radostne starajú o vzdelanie. Pri tejto príležitosti mi napadla jedna pekná myšlienka, ktorú vyslovil pán de Montágen: "Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš." Je to pravda, pretože nemôže vedieť všetko a čím sa viac učí, tým má väčší pocit, že je ešte veľa vecí, ktoré nepozná. A práve základná škola začína na túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového. Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúsili napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad. Svojimi úspechmi dokazuje škola, že jej snaha niečo naučiť nebola zbytočná. Každá škola má žiakov lepších i horších. Samozrejme, že naša nie je výnimkou. Škole sa bezpochyby podarilo vyriešiť množstvo problémov, no nie je to nič v porovnaní s tým, koľko nádherných zážitkov nazbierala za tie roky, čo stojí. V budúcich rokoch bude potrebné odstraňovať nedostatky, vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj tela i ducha no hlavne vedomostí a možnosť všetkým žiakom učiť sa v prirodzenom prostredí. Verím, že všetci žiaci, ktorí túto školu navštevovali, navštevujú, a aj tí, čo ju len budú navštevovať, opustia ochranné krídla s prekrásnou spomienkou, vďačnosťou za všetko, čo im dala a vždy sa budú radi vracať. Veď, čo už je pre školu krajším darom, ako usmiate tváre jej žiakov, ktorí ju majú radi ? Záverom ďakujem v mene Obecného zastupiteľstva v Lubeníku ako aj v mene svojom všetkým pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom, ktorí za 50. rokov existencie školy nechali v nej časť svojho ja a prispeli svojim obetavým prístupom k celkovým hodnotovým výsledkom. Chcem sa ďalej poďakovať rodičom, sponzorom, ktorí sa podieľali na chode školy. Želám jej k 50. výročiu ešte mnoho a mnoho rokov. Všetko najlepšie !

História lubeníckeho školstva

História lubeníckeho školstva je úzko spojená s históriou školstva v Chyžnom. Pretože v Lubeníku nebol kostol ani škola, do roku 1770 deti Chyžného a Lubeníka dostávali základy vzdelania od evanjelického farára, bývajúceho v Chyžnom. Bližšie údaje o škole a učiteľovi z roku 1770. Bol to škola v Chyžnom, kde i naďalej chodili aj deti z Lubeníka. Školský rok trval od Michala do Turíc (od 29. septembra od začiatku júna), ale už v apríli a v máji bola v škole veľká absencia. Deti museli doma pomáhať pri rôznych prácach. Pozoruhodné bolo, že detí starších ako desať rokov bolo v škole málo. Takí už do školy nechodili, lebo museli pomáhať doma v hospodárstve. V škole sa deti učili čítať, písať, modliť sa a spievať nábožné piesne, biblické histórie, základy náboženstva, Lutherov katechizmus, Nový zákon a základy počtov. Lubeníčania neboli spokojní s tým, že deti museli chodiť do školy do Chyžného, preto požiadali zemské panstvo, aby im pridelili pozemok na stavbu vlastnej školy. Prísľub dostali v roku 1823 a začali zhŕňať peniaze na stavbu. A to rozvrhom na jednotlivé rodiny a zbieraním milodarov po cirkvách seniorátu. So stavbou začali v roku 1824 a dokončili ju v roku 1826. Nevybudovali len učebňu a byt pre učiteľa, ale aj modlitebňu, v ktorej potom držali bohoslužby. Učiteľ bol súčasne aj kantorom a keď v roku 1872 v modlitebni postavili organ, učiteľ bol aj organistom. Od roku 1833 predsedom školskej stolice v Chyžnom aj v Lubeníku bol ev. a. v. farár Samuel Tomášik, známy slovenský básnik a spisovateľ. Počas jeho pôsobenia sa v cirkvi v obci veľa zmenilo. V škole koncom každého školského roka bol verejný "exámen" (skúšky) za prítomnosti rodičov a hostí. Deti spievali, odpovedali z katechizmu, biblických histórií a počtov. V Lubeníku každý rok mali skúšky slávnostný ráz a vždy dopadli dobre. Lubeníčania si Tomášika veľmi vážili. Vedeli o jeho literárnej činnosti, aj o jeho ťažkom rodinnom živote a o stratách, ktoré jeho rodinu zastihli a snažili sa mu jeho zármutok zmierniť. Evanjelická škola v Lubeníku bola koncom 19. storočia preplnená a vyučovanie v nej nebolo po vôli majiteľovi železiarne. Preto Alfréd Heinzelman v roku 1900 postavil v osade Chyžnian Voda súkromnú ľudovú školu, ktorá bola jednotriedna a vyučovalo sa len po maďarsky. Zrušená bola v roku 1920. Aj evanjelická cirkev postavila na mieste starej školy novú budovu. Tá bola modernejšia a väčšia. Ale tiež bola len jednotriedna. Po skončení prvej svetovej vojny sa situácia v školstve zhoršovala. Bol nárast detí a jeden učiteľ to nezvládal. Niekoľko učiteľov, keď sa oboznámilo so stavom školy, miesto neprijalo. Cirkev v tom čase nemala prostriedky na udržiavanie školy, nevidela zo situácie východisko, a preto sa školy 22. júla 1934 zriekla. Povinnosť zriadiť ľudovú školu pripadla obci. Po oslobodení od hitlerovského fašizmu, obec Lubeník sa stala strediskovou obcou a v roku 1954 dostala za úlohu vybudovať novú základnú osemročnú školu pre Lubeník a pri školené obce Chyžné, Revúcku Lehotu, Magnezitovce a Turčok. Šťastím pre Lubeník bolo, že sa staval nový lubenícky magnezitový závod - dnešný SLOVMAG, ktorý bol hlavným pomocníkom pri výstavbe školy. Všetky odborné práce vykonávali robotníci závodu. Pri výstavbe pomáhali aj rodičia, lubenícki učitelia, dnes už nebohí: pán učiteľ Ladislav Krušpier, pán učiteľ Ján Jandek rodák z Lubeníka, ktorý v Lubeníku učil od roku 1940, pán učiteľ Juraj Chlebuš rodák z Chyžného a dodnes žijúci pán učiteľ Ľudovít Hajster. V školskom roku 1956/57 sa začalo učiť pod vedením pána učiteľa Jána Jandeka v novej budove osemročnej školy na 1. poschodí. Na 2. poschodí sa pracovalo na dokončovacích prácach. V auguste 1957 bola celá škola skolaudovaná a odovzdaná do užívania. Jej riaditeľom sa stal pán Ján Kasper, ktorý v septembri 1957 symbolicky prevzal kľúč od školy od bývalého predsedu okresného národného výboru pána Ondreja Furmana. Pán Ján Kasper zotrval vo funkcii riaditeľa školy skoro 20 rokov. S pribúdaním obyvateľstva v Lubeníku, ktorí prichádzali za prácou do nového závodu, pribúdali aj deti do školy a tým aj noví pedagogickí pracovníci, ktorí na škole zotrvali niekoľko rokov. Postupne rokmi hlavná budova nestačila pre žiakov školy, a tak sa muselo pristúpiť k výstavbe 6-triedneho pavilónu pre žiakov 1. stupňa, ktorý je spojený s hlavnou budovu spojovacou chodbou. Roky ubiehali v práci, starší učitelia odchádzali do dôchodku, iní zase zmenili pracovisko, a tak pomaly dochádzalo k výmene pedagógov.

Súčasnosť lubeníckej školy

Novodobá história školy sa datuje od 1.7. 2002, kedy sa na základe rozhodnutia zriaďovateľa spojila základná škola s materskou školou a vznikol jeden právny subjekt s názvom Základná škola Sama Tomášika s materskou školou. Ako každý začiatok tak ani tento nebol ľahký pretože do tej doby školstvo riadil okresný úrad a od 1.7.2002 sa zriaďovateľom stala Obec Lubeník. Bolo treba prekonať množstvo prekážok v podobe nejasnej legislatívy, vytvoriť novú organizačnú štruktúru školy, nové priestory pre novovzniknutý hospodársko-správny úsek. Na druhej strane právna subjektivita priniesla viac možností pre realizáciu požiadaviek či už vo výchovno- vzdelávacom procese, alebo v materiálnom zabezpečení. Škola sa modernizovala po každej stránke. V júli 2004 sa materská škola z pôvodnej budovy presťahovala do priestorov pavilónu v základnej škole, ktoré boli prispôsobené požiadavkám MŠ. V roku 2005 sa modernizovali priestory a vybavenie v školskej jedálni. Vybudovala sa spojovacia chodba medzi hlavnou budovou a pavilónom. Zrealizovaná bola aj prestavba kanalizácie a sociálnych zariadení. Zriadila sa učebňa výpočtovej techniky, ktorá slúži nielen našim žiakom, ale aj verejnosti obce. Je to malý výpočet z celkového množstva aktivít, ktoré sa mohli uskutočniť aj vďaka podpore a pochopeniu obecného zastupiteľstva, najmä starostu obce Lubeník Ľubomíra Kisela .

Naše aktivity

Tradíciou na našej škole sa stalo aj každoročné usporiadanie obvodných kôl Hviezdoslavov Kubín. V našej škole sa každoročne pravidelne uskutočňujú nasledujúce školské akcie:

• slávnostné otvorenie školského roka za účasti verejnosti
• slávnostné prijatie žiakov 1. ročníka starostom Obce Lubeník
• príprava relácií do obecného rozhlasu pedagógmi a žiakmi školy aktuálne venovaných jednotlivým udalostiam a výročiam, napr. Medzinárodný deň starších
• vystúpenie žiakov pre dôchodcov z obce Lubeník
• ľudové zvyky na Ondrej, Luciu a novoročné vinše
• účasť žiakov na vzdelávacích pásmach prezentované zamestnancami hvezdárne
• vianočné posedenia zamestnancov a dôchodcov školy
• besedy s policajným zborom
• starostlivosť o hroby partizánov na lubeníckom cintoríne
• akcie organizované členmi spoločnosti Priateľov Zeme
• rozhlasové relácie
• výchovné koncerty
• verejné vystúpenia žiakov ku dňu matiek
• účasť na divadelných predstaveniach v Revúcej, Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Košiciach
• školy v prírode
• plavecké výcviky
• besedy a workshopy so psychológom
• korčuľovanie na zimnom štadióne v Revúcej
• kurzy spoločenského tanca a správania pre žiakov 8. a 9. ročníka
• pre žiakov a aj učiteľov zaujímavé turnaje vo futbale a volejbale medzi triedami a učiteľmi

Od školského roku 2001/2002 bola škola zaradená do siete škôl podporujúcich zdravie . V školskom roku 2002/2003 bol vypracovaný projekt o pokusnom overovaní alternatívy daltonskej školy, ktoré sa začalo realizovať v 1. ročníku u Mgr. Jany Hanuštiakovej. Na škole pracoval výtvarný krúžok, ktorého činnosť bola prerušená odchodom Evy Nemcovej. V školskom roku 2003/04 opäť začal pracovať výtvarný krúžok pod vedením Mariany Frohlichovej. V školskom roku 2004/2005 sa začala v 1. ročníku vyučovať rozšírená hudobná výchova pod vedením Mgr. Kataríny Nikmonovej, kde sa žiaci začali učiť hrať aj na flautách. Od školského roku 2004/2005 začala na našej škole intenzívna práca mimoškolskej činnosti. Na škole pracovalo 11 krúžkov, ktoré pravidelne a so záujmom pracujú dodnes. Tejto činnosti sa v súčasnosti venuje 222 žiakov.

Sú to nasledujúce krúžky:

• počítačový
• prírodovedný
• dejepisný
• divadelný
• športové hry
• matematický
• futbalový
• turistický
• varenie a šikovné ruky
• výtvarný
• modelársky
• atď.

Pedagogickí zamestnanci školy v rokoch 1956 – 2006

V priebehu 50. rokov sa v pedagogickom zbore vystriedali mnohí učitelia. Niektorí prežili v tomto kolektíve celú svoju pedagogickú kariéru ( Mgr. Alžbeta Balcová, Mgr. Mária Hanátová, Mgr.Viera Houšková), iní pôsobili krátkodobo. Počas existencie školy sa pedagogickými zamestnancami stali aj absolventi našej školy. Všetkým učiteľom školy vždy záležalo na tom, aby žiaci počas štúdia získali čo najviac vedomostí, zručností a popritom si zachovali pekné spomienky na prostredie a atmosféru v lubeníckej škole.(mená pedagogických zamestnancov pôsobiacich v súčasnosti sú zvýraznené).

Riaditelia školy

1956 - 1957 - Ján Jandek
1957 - 1976 - Ján Kasper
1976 - 1. 9.1985 - Mgr. Ondrej Belica
2. 9.1985 - 31.1.1990 - Mgr. Alžbeta Balcová
1.2.1990 - 31.7.1991 - Mgr. Ondrej Belica
1.8.1991 - 12.1.1993 - Mgr. Ružena Dusová
13.1.1993 - 30.6.1997 - Mgr. Mária Hanátová
od 25.8.1997 - PaedDr. Vladimír Gažúr

Zástupcovia riaditeľov školy

1957 - 1.8.1975 - Ján Jandek
1.8.1975 - 31.8.1989 - Július Bergel
1.9.1989 - 31.8.1991 - Mgr. Mária Hanátová
1.9.1991 - 13.1.1993 - Mgr. Jana Macháčková
14.1.1993 - 30.6.1999 - Mgr. Alžbeta Balcová
1.7.1999 - Mgr. Nikmonová Katarína

Učitelia

Eva Antalová Valéria Antalová Martina Austová Alžbeta Balcová Marta Bocková Alica Belánová Gabriela Belánová Ondrej Belica Július Bergel Danica Bergelová Viera Blašková Elena Bokrošová Marta Budaiová Agáta Bukovická Irena Buricová Slávka Cmarová Dana Cvanigová Štefan Čukan Zuzana Danihelová Dovalová Albert Droppa Karolína Droppová Ružena Dusová Mária Ďurďáková Pavol Ďurovič Ďurovičová Serena Farkašová Ružena Foľtánová Mariana Frohlichová Július Gajdoš Juraj Ganaj Vladimír Gažúr Mária Gešková Ingrid Gérecová Emília Grendelová Margita Guthová Zuzana Hačková Katarína Hadžegová Gabriela Hainová Ľudovít Hajster Mária Hanátová Jana Hanuštiaková Klára Heideckerová Ondrej Hencel Andrea Hlatká Mária Hlaváčová Miroslav Holečko Róbert Horváth

Viera Houšková Ján Hrvol Klára Hrvolová Juraj Chlebuš Eva Chlebušová Otília Ivanová Anna Jakabová Ľubomír Jambrich Klára Jambrichová Ján Jandek Božena Jankovičová Pavol Karabínoš Ján Kasper Iveta Kečkemétiová Lýdia Kerekesová Eva Kilíková Irena Kobová Božena Kochová Janka Kordíková Ingrid Kosková Jolana Kováčová Mária Kozelová Elena Kmeťová Ján Kračún Ján Kvetko Adriana Kvetková Ján Krivuš Ladislav Krušpier Pavol Kučerák Oľga Kuchtová Jaroslav Kurek Eva Lacková Mária Lábajová Marta Lorková Jana Macháčková Edita Majerová Gerhard Majling Viera Máliková Andrea Marčáková Mária Marošiová Jozef Meriač Eva Mikušová Eva Nemcová Roman Nemoga Katarína Nikmonová Mária Palcmerová Andrea Paľašová Helena Pašiaková

Dušan Pánik Božena Petalíková Jana Petrášová Jaroslav Petro Stanislav Poláček Viera Poláčeková Mária Potocká Emília Predmerská Marieta Rakšányiová Rudolf Repák Iveta Repáková Oľga Repáková Blažena Ružičková Juraj Sabanoš Slavomír Sabol František Schutz Mária Sirotňáková Mária Simanová Juraj Soják Jiřina Sojáková Michal Sopko Magdaléna Steinemannová Ivan Šeševička Zdena Špyrková Jolana Štempelová František Takáč Viera Terenová Oľga Turčániová Andrea Turisová Marta Uhrínová Emília Urbancová Valéria Valašteková Tomáš Valchař Angela Vargová Vít Vician Klaudius Virlič Viliam Vlaský Mária Vrabcová Eva Vyhnalová Ingrid Výborná Viera Zatrochová Asistenti učiteľa: Zuzana Hemlíková Andrea Samková Viera Samková Katarína Krágová Bc. Gabriela Fabiánová

Predsedovia rady školy:

Mgr. Ružena Dusová
František Schutz
Klára Hrvolová
Ing. Zlatica Miartinová
Ing. Ján Hamar
Jana Podhorská

Prevádzkoví zamestnanci školy od 1. júla 2002

(vznik právneho subjektu) Milan Faško
Mária Fujdiarová
Ľubica Báršoňová
Jana Chlebáková
Marta Mičkyová
Iveta Terenová
Jana Podhorská
Margita Štuchalová
Edita Kačmarčíková
Ján Szabari
Mária Szabariová
Judita Kotlarčíková
Drahomíra Dúdorová
Anna Slottová
Beata Gažúrová
Mikuláš Koóš
Jozef Šútor

Školský klub detí pracoval v dvoch oddeleniach. Vychovávateľky : Viera Máliková, Andrea Paľašová. Najlepší absolvent školy na základe rozhodnutia pedagogickej rady sa od šk. roka 1997/98 udeľuje vždy na konci školského roka titul najlepší absolvent školy.

Marek Ďurove 1997/98
Michaela Kováčová 1998/99
Tatiana Lisická 1999/00
Zuzana Chlebušová 2000/01
Lucia Nagyová 2001/02
Marek Pavko 2002/03
Martin Gajdoš 2003/04
Andrea Boldiová 2004/05
Šarlota Longauerová 2005/06

Čestný názov školy

Pri príležitosti 45. výročia školy a 175. výročia otvorenia prvej vzdelávacej inštitúcie v obci bol 4. septembra 2001 škole udelený čestný názov Základná škola Sama Tomášika, ako ocenenie práce všetkých, ktorí pracovali a pracujú na rozvoji lubeníckej školy.